Naozaj neviem prečo nie som schopný prinúti sa k veciam, ktorým by som sa mal venova pravidelne. Možno je to strach práve z tej pravidelnosti. Vidíte, asi to bude tak. Bojím sa stereotypu, na ktorý asi nikto nie je pripravený a len málokto ho príjme s otvorenou náručou. Ja teda určite nie, a pritom som sa už doň nejako dostal. Nikdy som nechcel by otrokom niečoho, alebo niekoho. Možno otrokom lásky, tým sa stávam veľmi rád. Milujem pocit bolebruchu, to svŕbenie v žalúdku, ktoré počiujete keĎ ste zaľúbený. Ja viem, čas prekvitania citov a prekypovania láskou je dávno za nami, myslím tým máj mesiac lásky…ale prečo by človek nemohol pociova novú vášeň a zápal počas celého roka? VeĎ čo je na tom, že sa dokážeme poblázni v každom období, vek nevynímajúc?
Láska je tou záležitosou, kvôli ktorej sa veru oplatí potrápi sa, a možno aj dušičku potýra. VeĎ kto túži po samote a odriekaní si? Možno mních, ale to ja rozhodne nie som.
Ako ste na tom Vy? Našli ste tú pravú alebo toho pravého? čo si myslíte, je možné zaľúbi sa do veľmi blízkeho človeka alebo sa má človek na to vykašla? Radšej v sebe spaľova ten pocit a vášeň ako pokazi
krásne, čo sme dlhé roky budovali? Vraví sa, láska príde a odíte, ale kamarát Ti zostane! Ani neviem, prečo sa nad tým zamýšľam, nič také sa mi nestalo, ale za zamyslenie to určite stojí.
B3 sa nám preložilo, Tatu naopak o5 okupujú Slovensko, ešteže nám zostal na sobotňajší večer Elám s MIE a Duna s večerom od nášho sajtu. Ideme sa vyskáka a zabudnú na každodenné trampoty.
Sorry, ak som Vám dnešnými pár slovami nič nedal, snáĎ next week.
opatrujte sa!
OFF – Marek
Leave a Reply