Od vydania debutovej platne Iana Pooleyho „Meridian“ uplynul už nejaký čas. Pred tým síce vyšlo kompilované album jeho nahrávok s názvom „The Times“, Ian ho však nikdy nepovažoval za svoj regulérny album. Aj tak „The Times“ bolo úspešné práve v tom, čo jeho fanúšikovia očakávali – uspokojení tanečného parketu jediným trackom. Tý, ktorý oceňujú tento talent, považujú Iana Pooleyho za majstra nekomplikovaného tanečného štýlu – funkcionalizmu, ktorý si zaslúži rešpekt ako umelecká forma.
Uznanie na seba nenechalo dlho čaka a Pooleyho hudobný podpis sa čoskoro stal vyhľadávanou hudobnou komoditou. Ponuky na remixovanie na seba nenechali dlho čaka (Daft Punk, Dee-Lite, The Cardigans, Yello…). Investície s ktorými začal už v svojich šestnástich rokoch sa pomaly začali vypláca. On síce odmietal považova svoj hudobný kapitál za investície, ale skoro mu bolo jasné, že svet hudby nemôže Ďalej existova iba z absolútneho vytrženia z posledných platní Derricka Maya alebo Kevina Saundersona. Jeho záľuba v detroitskom techne ho vtedy inšpirovala k napísaniu listu do hudobného časopisu, úplne nový svet sa mu však otvoril až keĎ získal svoje prvé hudobné vybavenie.
Ešte ako študent strednej školy v Mohuči vydal spoločne so svojím partnerom Thomasom Gerlachom (DJ Tonka) svoje prvé hudobné nahrávky. Ich spolupráca fungovala dobre a tak poskytli nahrávky aj frankfurtskému record shopu „BOY“, dúfajúc, že niekto bude pripravený ich tracky vyda. Prvé pokusy vlastnej interpretácie detroitského techna mixované s búrlivými breakbeatovými orgiami vydávali najprv pod menom „Space Cube“ a potom ako „Force Inc“. KeĎ sa z ich značky, ktorú vlastní bývalý asistent obchodu „BOY“ Achim Szepansk, stal rešpektovaný a nezávislý techno subjekt, rozhodli sa Pooley a Gerlach vyda každý svojou vlastnou cestou.
Ian podpísal zmluvu s V2, čo viedlo k vydaniu platne „Meridian“. Pri tvorbe albumu sa mu dostalo rozsiahlej podpory medzinárodnej klubovej scény a podpis zmluvy bol v nemeckej hudobnej tlači hodnotený ako šanca „ urobi si z vinylu odrazový mostík“. Vysoká účinnos Pooleyho produkcie pre tanečný parket bola už dostatočne známa. Otázkou naĎalej zostávala jeho schopnos vytvori plnohodnotné album.
KeĎ „Meridian“ vyšiel, bolo jasné, že to Pooley dokázal. Ukázalo sa aj že vyspel na jedného z najvšestrannejších producentov v Nemecku. „Meridian“ si získalo priaznivcov svojou maximálnou rôznorodosou vo všetkých oblastiach v ktorých bol Pooley skôr považovaný za jednostranne zameraného. Na platni síce stále dominuje Pooleyho typický techno sound, ale objavuje sa tu aj citlivý zmysel pre melódie, ktoré majú svoje správne miesto. Mixy nenápadného disca spestrili skutočný uvolnený soul s kvalitami populárnej hudby a získali si tak podporu takých mien ako Gilles Peterson a Jazzanova.
Ďalší Pooleyho album „Since Then“ je v mnohých momentoch dokonca ešte viac muzikálny, melodický a romantickejší než debutový „Meridian“ než sa očakávalo. Album je totiž plné brazílskej atmosféry, ľahkosti a vitality, aj tak sa však všetky prvky, ktoré zaujali na „Meridian“ Ďalej na tejto platni konzistetne rozvíjajú. Pooleyho všestranný talent sa neomedzuje už len na základné melódie, ale na „Since Then“ nájdeme aj niekoľko plnohodnotných piesní. Hudobný znalci iste poznajú že majster Pooley sa už dlho pohybuje na predných miestach pomyselnej ligy technických schopností, programovania a aranže samplov. Pooley je taktiež externým členom skupiny elitných producentov, kam patrí Armand van Helden, Bassement Jaxx a Roger Sanchez & Co, ktorá si hovorí Mongoloids. Pravdepodobne sa všetci zhodnú na tom, že napriek rozmanitosti „Since Then“ Ian nepremárnil jedinú čas svojho talentu. Podarilo sa mu vytvori odpaľujúcu tanečnú nálož a jeho hudba pravdepodobne zatočí všetkými aj na blížiacej sa D.I.S.C.O tv !!!
Leave a Reply