Poviete si, žiaden problém, ani by nebol, keby nevyletel prúd práve v spomínanom čase s veľkým č. čas Nové mesto bolo tak necelé dve hodiny bez šavy. Sakra, vyletelo mi z úst, nedalo sa nič robi, musel som rozostava sviečky po byte a konečne sa pripravi a vyrazi von. Viete si asi predstavi ako som sa zvŕtal pred zrkadlom a snažil sa nejako privies k svetu svoje neposlušné vlasy. Ďalšou ranou pod pás bolo sychravé počasie a zistenie, že 39 mi práve zdrhla pred nosom. No nič to, ponadával som si ešte chvíľu a čakal na Ďalší spoj. Stihol som si vypoču zopár rečí na moju osobu, že to je ten čo… a viac som im pozornos nevenoval, viem len, že kroky tých podgurážených týpkov smerovali, ako som neskôr zistil, do iného klubu, kde by som asi nešiel. Elám, toľkokrát ospevované ale aj zatracované miesto, kde sa v sobotu večer rozpútalo peklo. Vlastne až na mieste po zhliadnutí dekorácii som sa dozvedel, ako sa akcia volá. Vôbec mi netrklo, že plagáty v podchodoch hlásajúce China hell sú plagáty k tomuto Doubledeckeru. Stáva sa, snáĎ mi to prepáčite. Po malom preklepe na bráne, kde zo mňa namiesto Mareka spravili Martina, bol začiatok úspešne za mnou. Svoj príchod odhadujem okolo 23,30 a k tomu času sa dá prirovna aj návštevnos, ktorá sa však v priebehu pár minút rapídne zvýšila. Doubledecker je jednoducho masovkou… že sa pozliezali do Blavy ľudkovia takmer z celého Slovenska, som si všimol už pred Elámom, kde by sa dala paleta ŠPZ-iek prirovna svojou pestrosou dúhe. Výraz, ktorý som použil a kamarát sa na ňom pekne bavil tu radšej spomína nebudem lebo by som bol vulgárny.
Jediná vec, ktorú vždy vytýkam Elámu, je preplnená šatňa a nedýchateľný vzduch. Naozaj sa tam nedá dýcha, a keĎ chcete vyvetra, vždy sa nájdu zmrzlinové typy, ktoré tak rýchlo ako vy okno otvoríte, oni ho zase zavrú. Nedá sa nič robi, ak sa chcete bavi, treba sa podriadi väčšine a to ja tak veľmi nerád robím.
Mal by som sa pusti do samotných flórov, ich rozdelenie pre DD už klasické, po vstupe dramáč, vzadu housík, dolu v baríku chilloutík a vzadu v garáži, ako som si ten flór nazval, techníčko, ktorému som pozornos akosi nevenoval. Môj interes som venoval houseovému stageu, ked som si stihol zatrsa na skvelého rezidenta DD, košickú jednotku uznávanú aj v čechách, Martina Haberlanda. Predstavte si, toto meno som objavil vo veľmi dobrej rozprávkovej knihe Hermanna Hesseho, Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy, kde je opísaný nedospelý chlapec, ktorý zomrel vo svojom mladom veku na zápal pľúc a volal sa práve MH (mimochodom o tejto knihe som Vám už rozprával). Haberland hral vynikajúco, cez ľahší začiatok ala Ibiza a neskor prešiel do minimálnejšieho tvrdšieho zvuku, to som sa však už ocital v chilloute, kde sa mi podarilo zakvasi až do rána. Okrem košičanov v peknom zhluku ľudí na "parketíku” chilloutíku sa košičania striedali aj za gramcami. Hralo sa tam všeličo, ale poviem Vám, mojim nohám to pokoj nedalo, ako by ste očakávali od priestoru nazvaného chillout. Nevadí mi to samozrejme, som len rád, že sú ľudia, ktorým lahodí práve tento zvuk a tempo.
KeĎže sa mi nepodarilo zhodnoti produkciu dj´s na všetkých flóroch, ospravedlňujem sa, ale som tiež len človek, nejaké celkové hodnotenie Doubledeckeru by sa predsa patrilo predostrie. Sám som spokojný s piatkovým večerom, viem že nebudem viac holdova 69ne 🙂 ; snáĎ sa slovenský clubbers časom naučia, že by prirodzenejší znamená viac a sme tak sami sebou, smeroval som teraz na kožúškarov, nejako sa stále nevytrácajú chlpáčikovia z masoviek, možno aj preto osobne viac lipnem na menšej akcoške; dekorácie mal DD vždy skvelé (až na chúĎatá zvieratá v minulosti, ale to je už dávno za nami); hudobne si mal každý možnos zvoli čo mu je blízke a zvuk bol tiež dobrý. Tešim na Ďalšie pokračovanie, ale to si asi zoberiem so sebou chladiaci box, alebo Eskimáka :-)).
Ak ste sa dopracovali až sem a nezaspali, gratulujem, máte u mňa panáka.
Na úplný záver, ako sa páčilo čínske peklo Vám?
Off – Marek R.
Leave a Reply