Reportáž z Creamfields – letisko Roudnice nad Labem

Roudnice nad Labem je približne 400 kilometrov vzdialená od Bratislavy. Takže sa muselo vyrazi skôr, ako sme zvyknutí chodi na party. Cesta bola vcelku príjemná, len pri výjazde z Prahy smerom už na Roudnici nás zaskočila vyše 30 minútová zápcha. Ako inak, cestári práve finišovali s opravnými prácami vozovky, takže ľudia smerujúci na festival Creamfields sa pekne varili vo svojich autách čakajúc, kedy sa konečne pohnú. Posledných 50 kilometrov však prebehlo hladko. Ani areál letiska sme nemuseli hľada, pretože sa nachádza hneĎ na začiatku mestečka. Zaparkovali sme a vydali sme sa do stánku s akreditáciami zobra si naše vstupy. Aké však bolo naše prekvapenie, keĎ sme sa dozvedeli, že pre nás už neostali. Nakoniec sa to vyriešilo, ale našu náladu to trocha pokazilo. Po vstupe do areálu nás zasa šokoval rad na žetóniky. Tie sa používali ako platidlo za nápoje a cigarety. Jedlo ste si mohli kúpi za normálne peniaze. Tak sme sa rozhodli, že sa najeme a žetóny pôjdeme kúpi neskôr. Lenže smola, o ôsmej už žetóny neboli a Ďalšiu pol hodinu trvalo, kým sa na pultoch barov opä objavili. Tieto nedostatky sme zatiaľ odbili kývnutím rukou. Prešli sme všetky stage – v rukách line up, aby sme vedeli kto kde hrá. Avšak vyskytol sa problém – organizátorom sa vymkol line up z rúk a tak každý dj hral v čase, ktorý patril inému. Jednoducho chaos. Aspoň že hviezdy večera Underworld hrali s menším časovým posunom tak ako mali. Okolo 23tej hodiny v noci sme sa rozišli s tým , že každý ide za svojou robotou. Chalani foti a ja robi rozhovory. Lenže…smola. S našimi pásikmi sme sa nemohli dosta do backstage. Pritom sme už týždeň dopredu urgovali organizátorov, aby nám odklepli pásiky, s ktorými by sme sa tam dostali. Sľúbili, potvrdili e-mailom a nedodržali. Pri osobnej konzultácii s nimi priamo v areáli na našu otázku prečo nemáme tie pásiky, ktoré sme mali ma, odpovedali,že môžeme by radi, že vôbec nejaké máme, lebo niektorí pozvaní ich vôbec nedostali. V ten moment klesla naša nálada na bod mrazu. Je jasné, že fotky sa porobili, ale rozhovory bohužiaľ žiadne. Nedostala som sa do backstage. Takže zvyšok noci sme strávili flákaním sa po areáli a stageoch. A potom nás čakala 400 km dlhá cesta spä. čo doda na záver? Určite boli sklamaní všetci, ktorí cestovali z veľkej diaľky a tešili sa na niečo extra. A organizátorom odporúčam zavola pred takouto veľkou akciou Mišovi Kaščákovi a ten im už poradí čo a ako….

P.S. Ak máte iný názor na festival Creamfields, pošlite mi ho prosím na CLAMSY@ORANGEMAIL.SK a my ho uverejníme.

text: Ildikó

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*