Podobných vecí samozrejme poznám viacej, napríklad o šastí je ich neskutočne veľa. Skúsim nejaký hodi do pľacu: KeĎ sa šastie unaví, sadne aj na somára, celkom milé nie? Vymieňal som si info s Matúšom, že čo a ako v našich životoch a tak, veĎ to poznáte, keĎ sa ľudia dlhšie nevidia. Vraj či nemám nejaký recept na šastný život. Joj, zlatý môj, keby som to vedel, dávno som ten najšastnejší týpek pod slnkom. Nikdy predsa nemôžeme uspie na každej platforme. Zrejme by malo by všetko na svete vyvážené, ak sa Ti darí v profesnom živote, zrejme Ti to bude škrípa v citovej oblasti a zase naopak. Aspoň mne sa to tak potvrdzovalo. Neviem kam spejeme, ale mám niekedy pocit, že už naozaj nedokážem by šastný. Nestalo sa Vám, že urobíte niečo super, tešíte sa z toho, ale zistíte s odstupom času, že Vás to uspokojilo na krátky čas. A mám pocit, že sa to obdobie šastia a spokojnosti stále kráti. Dalo by sa to pripísa na konto tempu dneška ale aj našej náročnosti, ktorá je samozrejme zase podmienená tempom dneška. Vlastne ako sa tak na to všetko pozerám, je to jeden uzavretý cyklus, v ktorom všetci cyklujeme. A možno sme tu už raz všetci boli a sme len recyklovaní predkovia, a možno sme aj niekto od susedov. 🙂 (no to by ešte bolo aby som bol od suseda :-)) )
Tento víkend je tu pekný sviatok, MDD. Pamätám si, že nám vždy mama nachystala sladkosti a bola na nás lepšia, no nie že by bola inokedy zlá, ale cítil som, že máme sviatok. A možno pamätáte, aj v škole sme dostávali od triednej súdružky učiteľky roksové lízanky, a lízali sme jedna rados celá trieda :-))
Možno som trošku odbočil od načrtnutej témy, no chcem poukáza, že v každom z nás, nech máme aj 150 rokov, je ukrytý kus decka. Netešíme sa z lízanky, ale nevieme sa teši ani z iných vecí a javov a to je oveľa horšie. Chýba nám tá detská prostorekos, jednoduchos a priamočiaros, ktorá robí deti demi. Ak všetko klape aj v rodine ako má, je deculo šastné.
Možno by sme mali na veci zača nazera inak, skúma detaily a teši sa z úplných maličkostí a veľakrát by postačilo aj teši sa zo samozrejmostí. Toto všetko si niekde uklada a zalovi v pamäti práve v okamihu, keĎ pociujeme, že je to s nami zlé a treba niečo robi. Napríklad sa nám nič nedarí, kašlime na to, odložme to na nejaký čas ak sa dá a urobme niečo bláznivé, čo sme robili keĎ sme mali desa alebo pätnás, keĎ s nami lomcovala puberta. Napríklad otvorme telefónny zoznam a zavolajme nejakému smiešnemu menu a zasmejme sa na tom. Alebo natrime zubnou pastou kolegovi kľučku na toalete… síce sa môže sta, že nebude ma náladu na tento žart, ale neskôr si na to spomenie a bude sa usmieva, možno to bude práve vo chvíli, keĎ bude on ten úsmev potrebova.
Nejaký radostný okamih na Vás určite čaká aj počas tohto víkendu, niekde na párty, mrknime teda aj na partylist: osobne dnes idem služobne ale oveľa radšej súkromne na housík do Elámu na MIE, odporúčam Lumiera, je dobrý.
čítame sa next week
Off – Marek
Leave a Reply