Stále žváchal divný šulec listov a plul ako pohan. Po troch hodinách ma premohla zvedavos, neodolal som a skočil som mu do trojhodinového monológu otázkou, čo to tak žvácha. Odvetil z úsmevom – „Gat“. Napadlo ma množstvo vecí , ktoré by to slovo mohlo označova, ale pochybujem, že by žváchal nejakú treoradú kozmetiku od Japonského výrobcu. Preto som svoju otázku opätovne zopakoval. „Gat, cat, kat „ dostalo sa mi opätovnej odpovede. Dáš si?
V zásade drogy nekonzumujem, a už vôbec nie také o ktorých nič neviem, ale v takom stave mi to bolo jedno. Vložil som podávaný zvitok listov do úst, a začal som žvácha. Bolo to niečo odporno-hnusné, ale prekonal som to….
Po chvíľke sa na mňa privalil neskutočný prúd energie, hneĎ som bol plný energie a chuti do života. Spýtal som sa hneĎ, čo to je za rastlinu, že také chcem pestova a veľa, a jes to stále. Muač, začal rozpráva, že gat je ker asi pä až desa metrov vysoký, pestujú ho v Arabií a v Afrike. V Európe si ludia vraj sadnú k čaju v nedeľu po obede, a oni si sadajú ku gatu. čím mladšie sú lístky, tým su lepšie, časom a stárnutím strácaju na sile. Pôsobia ako liek, dopåňajú energiu a chu do života. Pôsobia aj proti hladu….
Všetko, čo som sa dozvedel, môžem len potvrdi, bolo mi príjemne celý zvyšok cesty..a ráno, keĎ sme sa rozlúčili som stravil ešte tri hodiny kecaním s bezdomovcom na Central station v Holansku o ekonomickej situácií na Slovensku 🙂
Text: www.smartdrugs.sk
Leave a Reply