Začiatky zoskupenia Jazzanova, vlajkovej lode nemeckého moderného jazzu a mníchovského vydavateľstva Compost Records, sa datujú do roku 1995. Niekedy v tom čase sa členovia troch dídžejských tímov stretli v berlínskom klube Delicious Doughnuts club a padli si do oka tak, že sa rozhodli založi spoločný projekt. Partia okolo pôvodnej Jazzanovy zahŕňala Jürgena von Knoblauch (po slovensky cesnak), Alexandra Barcka a Claasa Brielera, Axel Reinemer a Stefan Leisering prišli do Jazzanovy z Extended Spirit a Rosko Kretschmann z Kosmy. „Naše prvé skladby pochádzajú z roku 1997. No niektorí členovia Jazzanovy produkovali hip-hop už na začiatku deviatej dekády. Ako projekt sme však potrebovali pomerne veľa času, kým sme si vybudovali taký muzikantský základ, na ktorom sme mohli stava,“ hovorí dnes líder skupiny Jürgen von Knoblauch. „Mám na mysli predovšetkým spoluprácu s vokalistami. Remixy považujeme za svoju prípravnú fázu, ktorá nám umožnila všestranné experimentovanie. Naučili sme sa pracova s vokálnymi linkami – striha, efektova a tak Ďalej.“ Po sérii exerimentálnych sessions a spoločných projektov, zoskupenie konečne nahralo svoj prvý produkt v roku 1998. Caravelle, ich debutové EP, bleskovo dobylo tanečné hitparády v Nemecku a doslova zmizlo z pultov hudobných predajní – rovnaký osud mala aj reedícia Caravelle nasledujúci rok, čo len potvrdilo kvality Jazzanovy. Až do roku 2000 vydala kapela sériu nahrávok, mnohé z nich vyši na vinyloch, ale na veľké sklamanie svojich fanúšikov stále odkladali vydanie regulárneho albumu. Až na konci spomínaného roku sa konečne odhodlali vypusti svoju prvú LPčku. Remixes 1997-2000, prvý ozajstný album, zahŕňal niektoré z ich najlepších vecí, a pokiaľ ide o úspech v hitparádach, pokračoval v duchu predchádzajúcich nahrávok – vyšvihol sa na popredné miesta väčšiny dance charts a discoklubov v celej Európe. V roku 2002 vydala kapela druhý album In Between – Jazzanova si naň pozvala niekoľko hostí medzi inými Viktera Duplaixa, Capital A, Valerie Etienne, Ursulu Ruckerovú a Ďalších – ktorý o rok neskôr nasledovalo LP Playlist. V roku 2003 vyšla aj kompilácia Remixed.
Napriek označeniu „kapela“, členovia Jazzanovy vystupujú výhradne ako dídžejský tím. „Nikto z našej kapely totiž nevie hra na nijaký nástroj,“ smeje sa von Knoblauch. „S výnimkou počítača, samozrejme. Jediný spôsob, ako by Jazzanova mohla hra naživo, je, že my by sme si posadali do publika k divákom a naše skladby by podľa nôt zahrala nejaká jazzová kapela. (smiech) Sme dídžeji a pri vystúpeniach prezentujeme svoj album v špeciálnych setoch, hráme nevydané remixy, rôzne rarity a podobne. Maximálne sa sústredíme na samotnú hudbu, takže by som povedal, že hráme skôr pre uši, ako pre oči.“
Ich hudbu označujú ako zmes viacerých elektronických štýlov – drum’n’bass, trip-hop, artful jazz a v neposlednom rade house music. Objavujú sa aj v škatuľke nu-jazz, oni sami však s týmto zaradením veľmi nesúhlasia. „Priznám sa, že škatuľku nu-jazz nemám veľmi rád. Aj v tomto žánri sa nájdu zaujímavé projekty, ale nemyslím, že tam stopercentne patrí aj Jazzanova. Zaradil by som nás skôr do broken beat scény zo západného Londýna alebo kamsi do džezového Talianska. Ale o to nejde. Bol by som rád, keby za nás, za naše pocity a hudobné postoje, hovorili predovšetkým naše skladby. V nich sa odrážajú naše muzikantské názory a vzory. A jazz bol pre nás nepochybne veľkou inšpiráciou,“ tvrdí Jürgen von Knoblauch.
www.jazzanova.de
www.jazzanova.net
Leave a Reply