1, Ahoj Sylvain, takže mohol by si sa nám najprv trochu predstavi?
Mám 30 rokov, pochádzam z Francúzska, ale momentálne žijem v USA v New Jersey priamo medzi New York City a Philadelphiou.
2, Ako si sa dostal k elektronickej hudbe? Kedy si začal pôsobi ako dj a produkova hudbu?
Vždy som sa o elektronickú hudbu zaujímal. KeĎ som mal asi tak 14 rokov tak som začal počúva industrial a tzv. electronic body music. Žil som v severnom Francúzsku takže vplyv belgickej hudby (Front 242 & co) bol obrovský. Potom som sa dostal k technu, pri ktorom som ostal zopár rokov až kým som sa nedostal k temnejšej hudbe…
S djingom som začal hneĎ ako som prišiel v roku 1999 do USA. Hľadal som byt a jedného dňa som navštívil miesto kde mali voľnú izbu. Majiteľ bytu (neskôr som zistil že je paranoidný schyzofrenik) ma predstavil môjmu budúcemu spolubývajúcemu a vtedy som si uvedomil, že má vo svojej izbe gramce. Potom som sa rozhodol, že si tú izbu prenajmem. V Amerike je to veľmi divné, čo sa týka spolubývajúcich. Väčšinou to tak nie je ale ja a môj spolubývajúci sme sa spraitelili. Mohol som používa jeho gramce kedy som chcel a celkom rýchlo som sa do djingu dostal. O dva roky neskôr som mu pomáhal otvára recordshop DreamLab v Trentone v New Jersey, ktorý sme za pár mesiacov museli zatvori. Otvorili sme ho v nevhodnej chvíåi, krátko pred septembrovými útokmi na WTC a práve tejto udalosti sme úplne stratili business a nemali sme dostatok peňazí na chod obchodu.
3, Pochádzaš z Francúzska ale žiješ v USA. Kedy si sa rozhodol ži v Amerike a môžeš popísa rozdiel medzi európskou a americkou scénou elektronickej hudby?
No potreboval som zmeni prostredie. Po 7-mych rokoch strávených v Paríži som pocítil, že je čas na zmenu a že potrebujem niečo nové. Vôbec som nevedel kam pôjdem a čo budem robi. Nakoniec rozhodlo to, že som si v Amerike našiel job.
čo sa týka rozdielov v scéne elektronickej hudby, prvý veľký rozdiel je v preferovaných štýloch. Techno scéna je v Amerike veľmi malá a slabá a naopak čo ma prekvapilo bola popularita drum’n’bassu, ktorý nebol vo Francúzsku keĎ som odchádzal vôbec populárny. Ďalším rozdielom je úplný nedostatok „undergroundu“. V Amerike nenájdeš akciu mimo klubov napr. v starých skladoch, na lúkach atĎ., jednoducho underground. Americká spoločnos proste nedáva takémuto typu akcií vôbec šancu. No a to sa ešte zhoršilo za Bushovo prezidentovania. Djov, producentov a hudobníkov odmietajú pusti do USA ak nemajú vybavené pracovné víza čo sa stalo pred časom stalo Ellen Alien, ktorá mala hra na Detroit Electronic Music Festivale.
4, Veľa ľudí tvrdí, že USA nie práve najlepšie prostredie pre umelcov/djov/producentov. Je to pravda?
Má to svoje za a proti. Ak si techno producent/dj tu moc peňazí nezarobíš lebo scéna je hrozne malá (počet predaných vinylov je obmedzený a na party fakt neplatia najlepšie). To je dôvod prečo sa veľa techno producentov v poslednom čase presahovala do Európy (Geoff White, Stewart Walker, Jay Haze, atĎ.). Na druhej strane, bývanie v USA má aj svoje veľké výhody: nezamstnanos je tu veľmi nízka, takže kedy chceš môžeš skonči robotu s vedomím, že keĎ budeš potrebova, Ďalšiu robotu si bez problémov nájdeš, samozrejme, že to neplati na 100%, ale je to veľký rozdiel napr. V porovnaní s Francúzskom. ¼udia (nezávislí umelci) to tu robia tak, že chvíľu pracujú, ušetria nejaké peniaze, skončia s robotou a na 100% sa venujú hudbe a keĎ potrebujú znova začnú pracova.
Z čisto hudobného hľadiska, bohatos a veľkos scény sa odráža aj na kvalite hudby: viac ľudí znamená väčšiu interaktivitu a to môže znamena iba pokrok. Skvelým príkladom v Severnej Amerike je festival Mutek v Montreali. USA nemá podobné podujatie. Americká techno scéna skrýva neuveriteľné talenty, ale chýba tu niečo, čo by ich spájalo.
5, Si zakladateľ, povedzme minimal techno labelu foundsound records. Myslíš si, že tejto hudbe sa vo svete dostáva dostatok pozornosti a rešpektu?
Poprvé by som rád povedal, že foundsound je trojčlenný project. Ďalšími zakladateľmi sú Seon O’Neal (som si istý, že ľudia poznajú jeho dosky aka. Someone Else na labeloch Tuningspork a Musik Krause) a Kate Iwanowicz (aka Mistake, ktorá sa spolupodielala spolu so Seanom na prvom foundsound release). Štvtým supporterom je Ben Paris, ktorý nám naozaj veľa pomáha.
Minimal techno ma priviedlo do akéhosi štádia dozretia. Po obdobiach tvrdého industriálneho techna som proste zmäkol: začal som sa zaujíma o downtempo a o minimalistickejšiu formu techna. A myslím si, že je to prípad veľa ľudí: keĎ sa mi podarí prinúti mojich kamarátov, ktorý neznášajú techno aby prišli na našu party, tak väčšina z nich len zareaguje: “uau, toto je celkom cool hudba, je to oveľa živšie a prepracovanejšie ako obyčajné techno”. To, plus funky aspekt microhauzu dáva dobrý základ pre “výuku” širokej masy. V Amerike sa vo veľa televíznych reklamách stretneš s microsamplingom takže si myslím, že sme na dobrej ceste. Aj keĎ to je samozrejme relatívne. Minulý rok sme mali vo Philadelphi ľudí ako Jeff Milligan, Stewart Walker, Sammy Dee a Matthew Dear a skončili sme pri počte 100 až 150 ľudí. Ale keĎže poznáme situáciu akcie tomu boli prispôsobené. Ale keĎ ideš do Nemecka, tak tam je situácia úplne iná. Bol som tam pred pár mesiacmi, išiel som do recordshopu, opísal som im o čo by som mal záujem, tak mi na to povedali, že presne vedia čo chcem, lebo to tam chce každý (pozn. autora: no neviem neviem).
6, Aký máš názor na Final Scratch z pohľadu dja a majiteľa labelu?
Z pohľadu dja je to veľmi praktická vec, lebo nemusíš nosi ažké vinyly. Stačí ti notebook a stále máš pocit, že hráš z vinylov, čo je pre mňa nesmierne dôležité. Z pohľadu producenta ti FS dovoľuje hra tracky, ktoré ešte nie sú na vinyle a niektoré tracky si môžeš vlastne otestova na publiku. Konečne z pohľadu majiteľa labelu to beriem ako symbol budúcnosti pretože je to úzko spojené s digitálnou distribúciou hudby. S foundsound sa snažíme integrova rôzne aspekty digitálnej distribúcie. Po prvé, FS nám dovoluje jeho použíovateľom posiela promá ako mp3, čo nám pomôže zníži náklady na poštovné. Ďalej, všetky vinylové releasi budú v online shopoch k dispozícií aj ako mp3. A taktiež plánujeme sériu čisto digitálnych releasov podbné net-labelom, ktoré ale nebudú zadarmo, pretože náš názor je taký, že producenti si za svoju prácu zaslúžia by zaplatení a zároveň ma výhody z nového druhu digitálnej distribúcie, ktorá nám zabezpečuje príjem príjem pri nízkych nákladoch (netreba vyrába vinyly) a pomôže aj nájs nové publikum, ktoré by sa za normálnych okolností nikdy k takejto hudbe nedostalo.
7, Kto je v súčastnosti tvoj najobľúbenejší dj a producent?
Za najlešieho dja ešte stále pokladám Richieho Hawtina. Hovoím, že ešte, pretože ho pokladám za najlešieho už hrozne dlhý čas. Veci, ktoré ho robia iným robí už dlhý čas a je fakt divné, že ho v tomto až tak veľa ľudí nekopíruje ako ho kopíruje v iných veciach. Vždy myslí dopredu a je pred všetkými ostatnými. Najviac ľutujem to, že kvôli môjmu júnevému výletu do Európy zmeškám jeho live vystúpenie ako Plastikman, prvé po desiatich rokoch…
Ako producenta som veľký fanúšik Matthewa Deara. Jeho live sety sú vynikajúce a stále iné. Má v zásobe kopec trackov, ktoré nevydal, vrátane tvrdšieho techna, ktoré je prinajmenšom take dobré ako jeho minimalistickejšie veci.
8, Vieš niečo o Slovensku?
No pamätám si, že keĎ som bol ešte diea, jeden francúzsky futbalový klub (fakt sa nepamätám ktorý to bol) vypadol ze európskeho pohára lebo ho porazil Slovan Bratislava. Tak som sa naučil, kde je Bratislava.
Ok, myslím, že to už je dos otázok. Ďakujem za interview.
Text: DJ Milosh.
Leave a Reply