"Prečo je tak málo ženských aktivistiek v elektronickej hudobnej scéne?” každý z nás počul už túto otázku tisíc krát… tu je odpoveĎ: nie je to o čísle, ale o tom, ako a či sme viditeľné a spoznané!
Vízia
Female:Pressure má v úmysle posilni tvorenie siete, komunikáciu a reprezentáciu. Štandardom by malo by, že všetci, ktorí sa zaujímajú, môžu by s nami spriaznení a využíva to na rôzne účely: získa informácie o umelkyniach, kontaktova ich a vyhľada niečo o menej známych ženách, ktoré pracujú na poli elektronickej hudby na celej zemeguli. Každá umelkyňa si môže svoju vlastnú databázu obnovova nezávisle.
Ak chcete by súčasou Female:Pressure alebo poznáte niekoho, kto by sa tu mal objavi, neváhajte a napíšte e-mail: info@femalepressure.net.
Nikdy nejdeš sám!
A kto je za tým všetkým?
Djka, producentka, skladateľka, ale predovšetkým žena Electric Indigo. Túto obdivuhodnú ženu ste mali možnos vidie aj v bratislavskom klube Elam, kde možno niekoho mohla zmias svojim elegantným podaním inteligentného techna, ale pri hlbšom ponorení sa do jej rytmov bol harmonický súlad nových zvukov len pridaná hodnota k starej dynamike techna.
Nečinnos alebo nedostatok motivácie nemožno tejto selektívne činnej a široko rozhľadenej Viedenčanke s najlepšími kontaktami vytknú. Popri projekte Female:Pressure zvládla mnoho vystúpení v kluboch vo vyše stotridsiatich mestách; tridsiatich krajín. Okrem toho vydala pätnás platní, vyštudovala lingvistiku, zaujíma sa o umelú inteligenciu a archeológiu. V medzičase pracovala ako producentka, djka v rozhlase a televízna redaktorka. Spoznala nemeckú scénu v čase, keĎ sa techno písalo s tromi K. DJ Hell dostal Susanne na Hardwax, vychytenému berlínskemu vydavateľstvu všetkého z Chicaga, Detroitu a periférie devädesiatych. Susanne: "Zo začiatku som vôbec nevedela mixova a cvičila som naostro pred obecenstvom, čo bolo dos hrozné. Hranie v týchto podmienkach mi umožnilo prístup k najlepším platniam, čím som zároveň získala najlepšie referencie. Po troch rokoch tréningu prežitia medzi Hardwaxom, vystúpeniami a hotelmi bez teplej vody sa Suzanne vracia do Viedne. "Tu zo mňa konečne opadlo pracovné napätie, začala som si opä kupova pekné šaty, šminkova sa, atĎ… Jednoducho dohnala som všetko to, čo mi v Berlíne unikalo.
Popri tom som naĎalej hrala, robila vlastné veci, zbierala skúsenosti v telke vlastnou ambicióznou hudobnou a informačno-tehnologickou reláciou a vytvorila fungujúcu databázu tristo adries z celého sveta od Afriky až po Antarktídu. Na začiatku som stretala ľudí, o ktorých som vedela že sú na úrovni a v pohode. Od týchto som dostala tipy aj z oblasti hudobných žánrov, mne spočiatku nie úplne blízkych. Nešlo o to, či púšajú veci, pod ktoré by som sa sama podpísala, napríklad ľudia hrajúci trance. Domnievam sa len, že ak niekto počuje skladbu, prečíta si článok a potom mi pošle mail – potom je za tým všetkým seriózny záujem. To je pre mňa kritérium skutočnej ambície, ktoré nemôžem ohraniči nejakým štýlom či žánrom, tak isto ako si nemôžem od každého vopred vypýta namixované cédečko. Postavím sa za projekt, no nie za každého dídžeja, vonkoncom a vôbec. ¼udia začínajú niekedy dos divnou hudbou, zbierajú skúsenosti, stávajú sa ostrieľanejšími. Chcela by som len ukáza, že sa vyskytuje veľa mladých žien s ambíciami v oblasti elektronickej hudby.”
V r. 2000 bola jedným z lektorov Red Bull Music Academy v Dubline, kde prednášala o internete a jeho použití v hudobnom priemysle.
V r. 2002 začala intenzívnejšie pracova na hudbe a nová spolupráca s najzaujímavejším viedenským e-huslistom Mia Zabelkom dostala názov "Electric Violin meets Electric Indigo.”
Na konci mája 2002 bola Elecric Indigo pozvaná hra na hlavné pódium na Detroit´s Electronic Music Fest.
Text: Smile
Leave a Reply