Projekt Beanfield existuje od roku 1997 a jeho základy položil ešte šéf vydavateľstva Compost Michael Reinboth. Beanfield vtedy definovali svoj štýl ako mix jazzu, funku, electra, hip hopu, ale aj latina, či easy listening. Dnes už túto zmesku poznáme ako nujazz a Beanfield boli práve tí, ktorí jej dopomohli na svet.
Po dvoch albumoch a nespočetne veľa remixoch(Sofa Surfers, Tosca, Peace Orchestra) došlo podľa všetkého k ponorkovej chorobe, pretože každý šiel svojou cestou.
Z pôvodnej trojice ostal iba Ján Krause, ktorý chcel projekt udrža pri živote a tak Pribral ešte nového Michaela Mettkeho a spoločne začali pracova na novom albume.
Hovorí sa, že do tretice všetko dobré a v prípade ich nového albumu to platí na 100%. Obaja chalani už mali inštrumentálne vecičky dobre zvládnuté a tak sa zamerali na vokálové partie. Prizvali hneĎ troch spevákov a urobili veľmi dobre, pretože materiál , ktorý vypustili stojí naozaj zato. KeĎže je Beanfield zmeska všetkého možného, nebudem ani stráca čas nejakým zbytočným škatuľkovaním. Podstatný je predsa celkový dojem a ten bol pre mňa od začiatku výborný. Možno to je aj tým, že som presýtený mixovanými setmi, kde od začiatku po koniec búcha jeden rytmus a často nepočujete ani zmenu platne. Mi táto čudná zmeska mi padla práve vhod. Trochu som pri nej síce mal pocit, že je to kompilácia, ktorá začína Craigom Davidom(spevák Ernesto), pokračuje Molokom(speváčka Bajka) a končí Swayzakom, ale počúva sa to sakra dobre. Aspoň je vidno, že dobrí speváci nežijú iba v UK.
čo doda na záver? Ak ste tento album ešte nepočuli tak túto chybu rozhodne napravte Aspoň z ukážok na stránke vydavateľstva – http://www.compost-records.com/sections/labels/cpt_arti/beanfie1.htm
Text: Digital Kid
Leave a Reply