Vybral som sa pod Tatry, aby som na vlastné oči zažil, kam sa uberá miestna hudobná scéna po 30.rokoch. Ako vznikla si prečítajte tu – Ako vznikla tanečná scéna pod Tatrami?
V hudobnom štúdiu ma privítal Keče a pred nahrávaním som ho vyspovedal, čo sa udialo v jeho živote odkedy sme spolu brázdili slovenské kluby v rokoch 2002-2003.
Ahoj Keče. Takže prvá moja otazka zneje. Čo sa udialo za ten dlhý čas čo sme sa nevideli a čo sa deje dnes.
Áno, na konci 90tych rokov to vyzeralo tak, že kultúra nočného života cez víkend sa stáva štandartom, že ľudia, ktorí chodili cez týždeň do práce, sa išli na víkend niekam baviť, do klubu. Dnes to tak už nie je vôbec. Reklamu urobíš rovnako veľkú, ale záujem už taký nie je. Je tam veľa faktorov prečo je to tak. Dnes nemá mladý človek taký prístup k technu, že by ho zaujalo natoľko, že by ho vyhľadával. Zožerie ho skôr EKG mainstream.
Spomínal si, že techno a elektronická hudba sa stala na určitú dobu mainstreemom. Čo sa potom udialo?
Tam bolo viacej faktorov v rámci djingu. Lebo Djov nebolo tak veľa a väčšina z nich hrala z platní. Po roku 2000, keď nastúpil Beatport a Pioneer so svojimi mixovacími CD prehrávačmi tak sa roztrhlo vrece s djmi a trh už nebol regulovateľný. Dovtedy tu bolo 5 promotérov a všetci sa poznali/Čečetka, Bajkonur, Buček/ a bolo to znesiteľné. Ale zrazu toho bolo veľa a kvalita sa stratila. Nastupoval showbiznis a hip hop. Atrakcie , kde išlo o show, kde nastúpila ta komerčná a diskofilná generácia, ktorí robili show. Toto celé pre nového zákazníka bolo prístupné a preto sa orientovala scéna tým smerom.
Takže hip hop zabil elektronickú hudbu?
Zabil ten undergroundový kult, tú kultúru tej tanečnej hudby.
A prečo to predtým teda išlo lepšie_?
Predtým tomu ľudia obetovali celý život. Posledných 15 rokov je to tak, že dievča sa rozhodne stať sa djkou, ale myslí to ako doplnok ku svojej kabelke. Nijak ináč a je to tak dostupné, že to dokáže realizovať.
Jednu dobu ste boli s Dodom v Poprade tak populárni, že keď som tu robil jednu akciu, tak ešte aj policajti sa ma pýtali ako sa mi páči váš djing. Ako ste toto dosiahli_?
Robili sme reláciu v rádiu a ona bola tak silne počúvaná v tej dobe. Boli sme v správny čas na spravnom mieste. Reláciu, ktorú počúvalo toľko ľudí, že keď sme v relácií povedali, že v piatok hráme na tom a tom mieste, tak tam prišlo zaručene 300 alebo 500 ľudí. Čiže to bol nástroj, ktorým sme vedeli mať úspech s hudbou. Vždy sme mali istotu, že ľudia prídu. Alternatív nebolo v tom čase veľa. Ľudia vtedy počúvali rádio, maximálne v TV mali Viva, alebo MTV a možnosti neboli. Vedeli sme ich zaujať tým, že sme púštali alternatívu. Dnes čím zaujmeš svoju generáciu? Jedine tým, že sme partia a budeme chodiť na akcie. Je to o osobnom fanbase.
Tak ale aj dnes sú rádia. Tak ako je to možné, že to tak nefunguje_?
Dnes to už nemá rovnakú hodnotu. Nemá to už taký záber ako voľakedy. Niekedy bola jedna relácia a rozhovory na Bajkonure a Rave.sk a to bolo všetko. Bolo obmedzene informácií.
Ako je to dnes s tebou a djingom_?
Stále hrávam, v Bratislave som na akciách. Radosť alebo pod Michalskou je fajn, ľudia chodia. Minulý rok sme hrali na Grape.
Ako je to s labelom Seta label_?
Je to náš label. Spolu nás je 5. Donedávna bol s nami Benco, Klimo, Maťo, Tomy a ja. Ja v poslednej dobe robím hlavne mastering a ostatné veci skôr zvyšok. Je okolo tooh veľmi veľa roboty a prínos je minimálny. Robíme to už 10 rokov a hudba sa predáva stále menej. Niekedy dj dával mesačne 10-20tis SK na platne, všetci boli nato zvyknutí, potom platne skončili a začali sa kupovať mp3 a zase každý si kúpil za 200-300 euro nové tracky. Postupne si ale ľudia odvykali dávať do hudby peniaze a dávali do mesiaca iba 20 euro za nové tracky. A tak padali aj tržby z predaja hudby. Teraz je to 10x menej ako predtým. Ostatné sa presunulo do streamingu. Pred 10 rokmi bol vyvážený predaj zo streamingov a dnes je predaj minimálny a všetko je zo streamu a oveľa nižší. Čiže zarábanie na hudbe znamená veľké úsilie a ďaleko menšie zisky. Pred 10 rokmi si mohol niekto vypýtať 1000euro za remix, lebo to stále dokázalo zarobiť, ale dnes je to 300euro a za väčšie meno, lebo vie, že peniaze sú nenavrátne a je to iba reklama.
Robíš teraz v štúdiu s rôznymi interpretmi a žánrami. Čo bolo pre teba najzaujímavejšie_?
Robili sme podklady pre skupinu Delegation. Stretol som sa s ich spevákom. Bolo to úžasné stretnutie, lebo je to človek, ktorý má 70rokov a je 40 rokov v top hudobnom biznise. Je to človek, ktorý má také kow a také skúsenosti, že to bolo pre mňa to najvzácnejšie z toho celého projektu. Rozprávať sa s takýmto človekom ako s partnerom. Robiť s ním niečo spolu. Jeho otázky a odpovede boli tak zásadné. Nad ktorými môžeme rozmýšlať. Lebo často robíš niečo 10 rokov a máš aj skúsenosti, ale máš naivnú víziu o hudobnom biznise. Ten je totiž tak zložitý, že človek tomu ťažko rozumie. Nie je to ako predávať topánky. On sa za svoje účinkovanie stretol s top muzikantami a má neuveriteľné skúsenosti. Robim som tento týždeň napríklad Maireeho, ale toto je človek, čo to robí na tej svetovej úrovni tak dlho.
Hej poznam ich pesničku Wheres the Love, ktorá sa hrala 30rokov na všetkých diskotékach po celom svete. Ako došlo k tomu stretnutiu_?
Ich manažérka je Košičanka, robí aj Igora Kmeťa a cez ňu sme sa dali dokopy.
No tak to je určite skvelá skúsenosť . Ským sa pracuje naopak najhoršie_?
Hip hoperi sa často vôbec do ničoho nevyznajú. Spolu je tu asi 20 raperov, čo majú dobré čísla a ako vydavatelia vedia zarobiť aj na Youtube, ale ostatní, ktorých je neuveriteľné kvantum, majú tak do 1000videní a je to iba dosah svojich kamarátov.
Ďakujem pekne za rozhovor a držím palce , aby hudba. prežila
Leave a Reply