Palace: 25. hodina (25. Hour)


Príbeh sa odohráva v New Yorku a tvorí ho krásna Montyho priateľka Naturell Rivera (Rosario Dawson), dvaja priatelia z detstva Frank (Barry Pepper) a Jack (Philip Seymour Hoffman) a starostlivý otec (Brian Cox) a posledných 24 hodín slobody. Potom si Monty pôjde sadnú do „basy“ na aspoň sedem rokov.
Frank je úspešný, „tvrĎácky“ obchodník s cennými papiermi na Wall Street, „čávo“, ktorému žiadna sukňa neodolá ani neunikne. Zakomplexovaný Jack, na druhej strane, pochádza so židovskej, dobre situovanej rodiny, s čím sa nevie vnútorne zmieri. Umrnčaný, večne nespokojný učí literatúru na strednej škole a je zaľúbený do jednej zo svojich študentiek.

Ani jedna z postáv tu nie je ušetrená. Na zodpovednos sú braní všetci. Otec za to, že sa o syna málo staral po smrti jeho matky a navyše bral od syna peniaze zarobené na závislosti iných. Kamaráti za to, že sa 10 rokov len prizerali, ako sa ich kamarát najprv predával trávu na strednej až sa „vypracoval na „high class“ dílera heroinu. A Naturelle Montyho síce údajne 100 krát žiadala, aby s tým prestal, bývala však v jeho „nóbl“ byte v honosnej štvrti New Yorku, nikdy nepracovala a luxusným šperkom tiež nepovedala nie.

Odhliadnuc však od Broganovej „profesie“, je to fajn chalan. Zachráni psa, ktorého nájde na ulici zbitého na smr nejakými surovcami. Dal peniaze otcovi, aby mohol prevádzkova bar (veĎ aký by to bol Ír bez krčmy…?). Svoju priateľku Naturelle zahŕňal láskou a dostatočným, možno až prílišným luxusom. Niekto však Montyho „natrel“. Zrazu sa mu chlapíci z protidrogového prehrabávajú v byte a v madraci sedačky, s nemalou dávkou sarkazmu, nachádzajú parádny balík dolárov a vyše kila heroinu. čo nasleduje, je jasné ako facka. Nekonečné vypočúvania, policajné vyhrážky a snaha pritlači Montyho, aby „dohodil“ Nikolaja, svojho ukrajinského dodávateľa.

Filmové scény sú prestrihané tak, aby si divák dokázal dotvori okolnosti, ktoré vlastne viedli k tomu, že Montymu zostáva iba 24 hodín slobody. Film vykresľuje priateľské vzahy a núka nám otázku, či tí, ktorých považujeme za svojich priateľov a ktorým veríme najviac, sú naši skutoční priatelia. Celý príbeh má mierne mysteriózny nádych, lebo Monty nevie, kto ho udal. Verí svojej priateľke nado všetko, ale priatelia ho pred ňou varujú, že práve tá, ktorú tak miluje, ho zradila.

Všetky zamyslenia sa, obviňovania sa, ľútos, hnev a rozčarovania vrcholia na rozlúčkovej „párty“, ktorú Montymu paradoxne pripravil spomínaný Nikolaj. Po nej už nikdy život nebude taký, ako pred tým. A to je to, s čím bojujú hlavné postavy tohto filmu. Tá myšlienka, že jediná zmena v našej nevšímavej samoľúbosti nás vytrhne so zdanlivej istoty a všetkým od základov zatrasie, zožiera každú jednu postavu. A každá sa s tým vyrovnáva po svojom. Je tu istá symbolika, istá nenápadná súvislos medzi osudom Montyho a osudom newyorských Dvojičiek. Jeden aj druhý sa cítili by neohrození, ale prišlo niečo a zničilo ich to. A s nimi aj mnohých okolo.
To, že dnes sa už film o New Yorku nedá natoči a zároveň sa vyhnú pohľadu na pozostatky z Dvojičiek, Vám asi nemusím ani hovori. Myslím, že tento film je odvtedy prvý čo som videla a nevyhýbal sa tejto udalosti, ktorá nepochybne navždy zmenila beh života v New Yorku. Dokonca jedna scéna v ktorej Jack a Frank diskutujú o tom, čo vlastne tomu ich kamošovi majú poveda pred odchodom do „basy“, sa odohráva s touto „kulisou“ v pozadí.

Veľmi pôsobivá je čas, kde Monty na toalete pozerá do zrkadla a zrazu jeho odraz začne nadáva a vymenúva všetkých, ktorých nenávidí (vrátane seba, otca a akože priateľov) a najradšej by ich poslal tam, odkiaľ prišli a neotravovali vzduch. Nevynechal jednu jedinú menšinu alebo etnikum, ktoré v meste žije. Mierne mi to pripomenulo Eminema…

Zaujímavých situácií, scén a zvratov, ktoré by som tu mohla vymenova a popísa, je tu viac, ale to by som vás asi unavila. Do kina by sa Vám potom vôbec nechcelo. Ak máte radi filmy, ktoré sú o živote a zo života, kde sa prehodnocujú každodenné veci, môžem Vám ten film vrelo odporuči. „Happy end“ nie je zaručený, ale to, ako vieme, tiež záleží od uhlu pohľadu.

Ďalšie podrobnosti nájdete na adrese: www.palacecinemas.sk
Text: Filmuška :o)

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*