čas neuveriteľne rýchlo beží. Kedysi som sa ako malé decko tešil na letné prázdniny a ako vojaci na vojne strihajú meter, ja som rátal na prstoch, koľkokrát sa ešte vyspím a budú už prázdniny. Celé leto som takmer vždy strávil so súrodencami u babky.
Dnes mi to ani nepríde, že je tu leto a sú tu vytúžené prázdniny. Samozrejme je to správne, ažko si asi predsdtavi dospelého človeka, ktorý ešte prázdninuje. I keĎ nájdu sa aj takí 🙂 .
Prečo sa k tomu vraciam? MOžno pre ten sentiment, ktorý spomienka na leto strávené na dedine a vyberanie vrabčích hniezd vo mne vyvoláva.
Tak rýchlo sa okolo mňa všetko ženie, že si niekedy neviem nájs čas na malé repete toho všetkého. človek sa pachtí za financiami aby si mohol dovoli aspoň týždeň pri mori a zabudnú tak na všetko, čo tu po sebe na okamih zanechá, načerpa sily, dobi batérky a zaži niečo výnimočné.
Už párkrát som odchádzal na dovolenku s vidinou skvelého raja. Nemôžem sa sažova, že by ani jedna dovolenka oným vytúženým rajom nebola, ale akosi som rýchlo zabudol, čo na nej vlastne bolo. Nestalo sa to práve preto, že som si všetko okolo príliš zidealizoval?
Nestáva sa Vám, že sa tešíte…a aaaa prd, nakoniec je všetko inak, častokrát doslova obrátene?
Možno príliš idealizujeme. Nenútim nikomu tento pocit, je to čisto môj subjektívny názor, možno len na seba samého. Ako keby som nevedel o tom, že mám ružové okuliare. 🙁
Naopak veľakrát sa mi nič nechce a doslova sa nútim niečo urobi a dopadne to skvele. Tu sa mi niečo núka poveda… spontánnos? Asi hej. Mám veľmi rád spontánnych ľudí a bezprostredné konanie, správanie,urobi jednoducho to na čo máme v danej chvíli naozaj chu.
Len toľko som dnes chcel.
Kam za zábavou? Kam len chcete, konajte spontánne a kašlite na môj výber.
Pekný víkend!
OFF – Marek
(ruzicka@andex.sk keby niečo… 🙂 )
Leave a Reply