Mohli sme sa poprechádza ulicami kubánskych mestečiek, nasáva ich vône, cíti to teplo a vlhko ošarpaných farebných stien, pred ktorými postávajú staré autá a polonahí Kubánci a Kubánčanky. Cítime aj všadeprítomnú chu tabaku, a čo je najhlavnejšie, srdečnos a rados zo života.
To všetko a omnoho viac sa odzrkadľuje aj v hudbe, ktorá je prítomná v celom filme, keĎže je to film o hudobníkoch, ktorí sa po rokoch dali do kopy a znovu začali hra. Každý z početného súboru dáva do piesní svoj príbeh, a tak vzniká niečo nesmierne pravdivé.
Film šikovne spája hudbu, záznam z koncertov a rozprávanie členov skupiny. Z pohodovej Kuby sa napokon vydávame na vytúženú cestu do New Yorku, kde obdivujeme lesk kapitalizmu. A je to naozaj zaujímavé pozorova tento stret človeka zo socialistickej Kuby s mrakodrapmi.
Nesmierny film. Svedčí o tom aj mimoriadna návštevnos počas Febiofestu.
text: zion.sk
Leave a Reply