Najočakávanejší tanečný festival tohto roka v čechách CREAMFIELDS sa konal 9.augusta 2002 na letisku Roudnice nad Labem. Festival dostal názov podľa
klubu Cream, ktorý bol založený v roku 1992 v Liverpoole. Je to jeden z
najúspešnejších tanečných klubov, ktorý organizuje akcie po celom svete a
toto bola ich prvá akcia v strednej Európe.
Zo stanice Praha – Holešovice bola za 20,-Kč zabezpečená kyvadlová
doprava. Podľa plagátov a informácií na internete mala by vzdialenos z
Prahy na miesto konania 20 km a autobusy mali premáva v polhodinových
intervaloch. Až keĎ sa čakajúci clubberi natlačili do troch autobusov,na
veľké prekvapenie zistili, že vzdialenos z Prahy na letisko Roudnice nad
Labem je nejakých 45 kilometrov a intervaly kyvadlovej dopravy sú viac ako
hodinové. Na miesto sme konečne dorazili okolo 22.45 a nastali Ďalšie
problémy tentoraz s vybavovaním V.I.P. vstupu. Nikde nebolo nič
vyznačené. Posielali ma z jedného miesta na Ďalšie a vybavila som to
nakoniec až v búdke, ktorá stála úplne vzadu pri benzínovej pumpe. Tu bol
najdlhší rad a trvalo asi polhodinu, kým som obdržala dva lístky.
Takisto pri vstupe boli brutálne kontroly, nikto si nemohol so sebou
zobra ani fľašu s vodou. Vysvetlenie ochranky bolo, že to je kvôli tomu,
aby zarobili bary, v ktorých sa mimochodom platilo žetónmi.
KeĎ som sa konečne dostala do areálu, na hlavnom pódiu vystupovala práve
anglická skupina Kosheen, ktorá hrala akurát jeden zo svojich najväčších
hitov "Catch”. Za ním nasledovali Ďalšie známe skladby z albumu Resist –
"Face in a Crowd”, "Hungry”, "Hide U” a iné. Kosheen skončil okolo
polnoci a atmosféra na hlavnom pódiu sa postupne zlepšovala. Všetci s
napätím očakávali nástup hlavného headlinera festivalu UNDERWORLD. Tí
vystúpili o pol jednej už len vo dvojici bez Darrena Emersona, ktorý
skupinu opustil. Predstavili hlavne skladby zo svojho nového
dlhoočakávaného albumu "A 100 Days Off”, ktorý vychádza 9.septembra. Musím
prizna, že nové skladby boli veľmi dobré a ľudia sa perfektne bavili, ale
všetkých najviac potešil asi najväčší hit od Underworld "Born Slippy”.
Vystúpenie na Creamfields bolo jedným iba z troch tohtoročných live
vystúpení skupiny a bolo perfektné, tak ako sa očakávalo. Potom nasledoval
ohňostroj, čo bolo jedno z príjemných prekvapení. Mrzí ma, že som si
nestihla vypoču nemeckú DJ-skú hviezdu štýlu wet & hard Tima Maasa, ktorý
hral na Quo second outdoor stage už od 22.00 do polnoci a pôvodne mal hra
až od tretej. Viacerých návštevníkov Creamfields prekvapilo, že sa zmenil
line -up až na troch zo siedmych tanečných pódií. Bolo to spôsobené tým,
že na poslednú chvíľu potvrdili svoju účas DJ Shadow a nemecký DJ Tiga,
ktorý na seba nedávno upozornil hitom "Sunglasses at Night”. Posledných
dvoch menovaných som nevidela,ale stihla som si vypoču asi polhodinu z
tranceového setu momentálne jedného z najdrahších DJ-ov sveta Paula
Oakenfolda. Ten poriadne rozprúdil atmosféru na druhom otvorenom stage až
do 3.45. Medzitým som navštívila chill out floor, na ktorom vládla veselá
uvoľnená atmosféra. Od tretej do piatej hodiny ráno tu hral jeden z dvoch
slovenských zástupcov na Creamfields Balthazar. Zastavila som sa aj v
Kenvelo techno factory, keĎ hral český DJ Agent a po ňom slovenský Toky.
Na techno floore sa nedalo dýcha ani sa poriadne hýba a tak som sa
premiestnila pozrie sa na Ďalšiu veľkú hviezdu Corvina Daleka, ktorý mal
na druhom najväčšom stage konči o 5.15, ale vĎaka obrovskému úspechu
musel pridáva. Jeho techtranceový set bol perfektný a zábava vrcholila.
Medzitým začalo svita, ale nikomu z tancujúcich to nevadilo, práve
naopak. Po Corvinovi Dalekovi si zahral DJ Slam, ktorého psychadelic
trance tiež všetkých potešil. Okrem spomínaných DJ-ov a skupín sa na
Creamfields ešte predstavili Layo & Bushwacka, X-Press 2, Michael Burian,
Ladida, Pavel Krejdl, Orbith, Kaisersoze, Dan Cooley, Tráva a veľa
Ďalších, ale všetko sa stihnú nedá.
Celá akcia skončila o siedmej hodine ráno. Veľa ľudí sa presunulo k
hlavnej ceste, kde čakali na kyvadlovú dopravu. človek by si myslel, že
keĎ si za niečo zaplatí, malo by to by aspoň trochu na úrovni. Takýto
záver ale asi nikto nečakal. KeĎ konečne prišli prvé tri autobusy, nastala
davová psychóza a všetci sa tlačili ku dverám. Ani security služba túto
situáciu nezvládla, ale napriek tomu sa nemuseli správa tak hrubo a
oplzlo všetkým nadáva. Zaujímavé bolo, že keĎ security odišli, ľudia sa
správali úplne normálne a vôbec sa netlačili.S takouto situáciou mohli
organizátori počíta a posla aspoň viac autobusov, keĎ už nie častejšie.
Z letiska Roudnice nad Labem som nedobrovoľne odchádzala až po troch
hodinách po skončení akcie, čo je dos neuveriteľné. Autobusy chodili
približne v 1,5 hodinových intervaloch.
Aj keĎ záver nebol práve najlepší, vystupujúci DJ-i a interpreti stáli za
to a dúfam, že nabudúce bude organizácia o niečo lepšia, veĎ všetci sa
učíme na vlastných chybách a nič nemôže by dokonalé.
text: Simona Betáková
Leave a Reply