Film Marleen Gorrisovej sa nezačína klasickým symbolom začiatku – narodením, ale smrou. Antónia ráno vstane a uvedomí si, že toto je jej posledný deň. Preto zvolá celú svoju početnú rodinu, aby sa s nimi rozlúčila. Pri smrteľnej posteli stojí dcéra Daniela, vnučka Tereza a pravnučka Sára. Antónia stála na počiatku línie samostatných a silných žien jedného rodu. Ako vdova sa po rokoch vrátila do dediny, v ktorej sa narodila, aby pochovala svoju matku. Hoci spočiatku na ňu ľudia hľadia s nedôverou, vôbec jej to neprekáža. Žije si svojím životom na statku vzdialenom od dediny, navštevuje starého priateľa Fingera a samozrejme, každú nedeľu chodí do kostola.